HOPKO
Hopko sa narodil 21.2. 2002. Bol to neobyčajný zajko a vynikajúci kamarát vyše 9 a pol roka. Veľmi rád sa naháňal po dvore s Kusajom a Jackom. Nadovšetko ľúbil ostatných zajkov, okrem Teddyho, no zo všetkých najviac mal rád asi Mucku. Hopko bol zvláštny zajko. Nespočetneveľa krát zjedol jedovaté rastliny ako príštec ohnivý, jedovatý brečtan alebo lulok. K jeho "koníčkom" patrilo aj prehrýzanie káblov pod elektrickým prúdom. No nič z tohto však nebolo príčinou jeho smrti. Keď som 13. septembra sledovala Hopíka, ako šantí po dvore s Uškou, Jackom a Kusíkom, ani vo sne by mi nenapadlo, že je to posledný deň jeho života. Hrali sa spolu, naháňali sa, opalovali sa. Nakoľko bolo vonku pekne, nechala som zajkov voľne pustených aj na noc. 14.septemba 2011 ráno som našla Hopíka ležať mŕtveho na dvore. Jacki pri ňom kňučal a lapkou sa ho snažil prebrať, Kusaj odmietol jesť a ostatní zajkovia sa triasli v búde a celý deň nejedli. Ja som sa s Hopkovou smrťou nevyrovnala dodnes.
Hopinko náš, navždy zostaneš v našich srdciach a nikdy na teba nezabudneme !!!!!
ELZA
Elza bola naša korytnačka ozdobná písmenková. Dostala som ju ako 6 - ročnú a u nás bola rok. Elza počúvala na meno a prišla na zavolanie. Cez leto bývala na dvore v záhradnom jazierku a v zime bola v obývačke. Aj keď bola vodnou korytnačkou, radšej pochodovala na súši. Jej obľúbanou potravou boli živé dážďovky a slimáky bez ulity. V máji 2009 sa za záhadných okolností stratila z nášho dvora. Najväčšou záhadou na jej zmiznutí bolo, že pod plot ujsť nevedela a Kusaj ju predtým vždy našiel, aj keď sa mu schovala pod psiu búdu. No keď sa stratila, Kusko vždy strati stopu pri jazierku. Tak že vlastne neviem, či Elzinka ešte žije alebo nie.
BUNNY
Bunny nebol úplne môj zajko. Žil u môjho dedka a potom sme ho darovali jednej mojej kamarátke. Bunny je Mucíkov otec. Zo všetkého najradšej mal, keď sa s ním niekto maznal. Bol to malý plyšáčik.
Odpočívaj v pokoji Bunny ...
ŇUSKO
Ňusko bol môj úplne prvý zajko, ktorého som dostala, keď som mala 6 rokov. Jeho domovom bol balkón, kde mal svoju búdku zo starého gramofónu a mohol po balkóne voľne pobehovať. Ňusko bohužiaľ zomrel mladučký, nedožil sa ani dvoch rokov. Veľmi rád vystrájal. Raz vyskočil na stolík, ktorý bol na balkóne, spadol z neho a poranil si chrbticu. Trvalo to dosť dlho, ale Ňusko sa z tohto zranenie zotavil. Krmili sme ho jogurtom zo striekačky a maminka ho naučila znovu chodiť. No zostala mu trochu postihnutá sánka a tak nevedel požuvať tvrdé semená pšenice, jačmena, slnečnice ani suchý chlebík. Preto mal trochu netradičný jedálniček. K jeho obľúbeným jedlám patrili jogurt, mlieko, kakao s mliekom a cukrom, strúhanka,sladké tvarohové rezance či jablkovo-tvarohový koláč. O pol roka na to Ňusko znovu vystrájal, no toto vystrájanie sa mu stalo osudným. Znovu nešťastne skočil, no tento krát to neprežil.
Nikdy na teba nezabudnem !!! Odpočívaj v pokoji Ňusko ...
